Architektúra voľby I.

Psychológia rozhodovania a zákaz sladkostí v školských bufetoch

Na Slovensku vzrastá obezita u detí. Z tohto dôvodu poslankyňa v parlamente navrhla zakázať v školských zariadeniach predaj rýchleho občerstvenia, potravín s vyšším obsahom soli, sladkých pekárenských a cukrárenských výrobkov. Oponenti návrhu namietali, že zoznam „zakázaných potravín“ nebol odborne doložený. Ďalej uvádzali, že tento zákaz nič nevyrieši, keďže predaj sa presunie zo školských bufetov do obchodov v blízkosti škôl.

Sústredím sa na jednu stránku tohto komplexného problému – rozhodovania detí o svojej strave. Je potrebné rozhodovanie detí regulovať?  Pravdepodobne väčšina rodičov odpovie áno. Ale ako to robiť, aby sa dosiahol želaný cieľ? Aby deti samé neignorovali pre nich prospešné alternatívy voľby, ale aby volili zdravšiu stravu?

Zúžime túto problematiku ďalej: možno bez zákazu dosiahnuť, aby sa deti a mládež rozhodovali kupovať potraviny zdravé, a nekonzumovali v školských bufetoch tie nezdravé?

Jedno z riešení ponúka tzv. architektúra voľby, ktorú v roku 2008 v knihe „NUDGE“ (postrčenie, poštuchnutie) predložili Richard H. Thaler a Cass R. Sunstein. Kniha sa stala bestsellerom až natoľko, že sa ňou inšpirovali politici v USA a vo Veľkej Británii pri vytváraní politík v rôznych oblastiach.

Thaler a Sunstein na základe poznania omylov, zaujatostí a heuristík, ktorým podlieha každodenné rozhodovanie ľudí (pozri seriál Lenky Kostovičovej na túto tému), predstavili v knihe možnosti „vylepšenia“ nie človeka, ale prostredia, v ktorom sa človek rozhoduje.

Prístup poštuchnutia sa nesústreďuje na „nedokonalosti“ ľudí (detí a mládeže), napríklad ich slabú vôľu, limitované kognitívne schopnosti, úroveň zrelosti. Naopak, počíta s nimi. Sú to vylepšenia prostredia rozhodovania, ktoré môžu pomôcť, aby ľudia robili pre nich samých prospešné rozhodnutia. A to aj so svojimi kognitívnymi a emočnými limitmi. Čo je podstatné: poštuchnúť ľudí k „lepšej“ voľbe možno bez toho, aby sa obmedzila ich osobná sloboda urobiť iné voľby.

Thaler a Sunstein svoj prístup nazývajú libertariánsky paternalizmus. Pod libertarianizmom chápu ochranu práva ľudí zvoliť si. Pod paternalizmom rozumejú starosť o výsledok rozhodnutia ľudí. Tieto myšlienky, najmä keď sú predkladané politicky, znejú nezvyčajne až kontroverzne. Značnú kontroverziu aj vzbudzujú. I keď ako jedinci intuitívne vieme, že tento prístup je súčasťou nášho každodenného života: keď sa obraciame na niekoho so žiadosťou o radu, žiadame usmernenie svojho rozhodnutia.  

Vrátime sa k problému školských bufetov a rozhodovaniu detí o nákupe potravín v nich. Ak by politici (školy, učitelia, rodičia...) chceli použiť prístup poštuchnutia, čiže architektúry voľby, nezakazovali by sortiment potravín v bufetoch. Mohli by usilovať vytvoriť podmienky na to, aby v bufetoch boli používané postupy poštuchnutia. K takýmto postupom (podľa Thalera a Sunsteina) patrí napríklad prednastavená možnosť, štrukturovanie ponuky, spätná väzba, odmeny, ceny. Pri vytváraní ponuky alternatív potravín v školských bufetoch platí, že zaváži každý detail. Pre ilustráciu predkladám niekoľko málo návrhov (ich počet a tvorivosť pri nich sú oveľa širšie):

-        Potraviny zdravé by mali byť prezentované v atraktívnej a chutnej podobe, obale, farbách (samozrejme, aj také by mali byť).

-        Miesto vystavenia zdravých potravín (a tým aj poradie ich zaznamenania deťmi) by malo byť prioritné.

-        Ponuka príťažlivých pred-pripravených zdravých balíčkov desiat, kombinácií pochúťok atď., aby s ovocím nebolo viac práce a starostí ako s hotovou čokoládovou tyčinkou.

-        Pre menšie detí označenie potravín podľa toho, ako sú zdravé – stačia emotikony, počet „smajlíkov“ či iných „odmien“ podľa stupňa vhodnosti.

-        Pri menej zdravých potravinách informácia o tom, v akej miere napríklad táto sladká tyčinka prispeje k tomu, že „staneš sa tučkom, a budú sa ti smiať“.

-        Zapojiť zdravé stravovanie do kurikula, pestovať ovocie a zeleninu priamo na školskom pozemku.

-        Vytvárať záujmové krúžky, súťaže o najkrajšie či najchutnejšie ovocie (napr. Billa organizuje zbieranie nálepiek o živote v oceáne do albumov, má to u detí veľký úspech, stačí zmeniť obsah nálepiek).   

-        Zdravšie potraviny by mali byť lacnejšie.

Možno by sme mohli skúsiť aj v školských bufetoch deti takto „paternalisticky“ chrániť využitím princípov architektúry voľby. Ale zároveň by sme mohli deti „libertariánsky“ ponechať, aby sami predchádzali chybným rozhodnutiam, ktoré neskôr budú spätne ľutovať.

Je otázkou, či vhodnou pomocou pri rozhodovaní kohokoľvek sú príkazy, zákazy a pokuty. Najmä pre deti alternatívy voľby predstavujú často niečo ako bludisko. Jemné usmernenia fungujú v tomto bludisku ako navigačné body. Nad jemnými usmerneniami je však treba dlhšie rozmýšľať než nad vydaním zákazu. Platí to tak v školských bufetoch ako aj v iných prostrediach nášho života. Ale o tom už v pokračovaní.

 Obrázok prevzatý z http://cdn.slidesharecdn.com/ss_thumbnails/choicearchitecture-bartschutz-ondido9-120320213410-phpapp01-thumbnail-2.jpg?cb=1332297512

Referencia:

Thaler, Richard H.; Sunstein, Cass R. (2008). Nudge: Improving Decisions about Health, Wealth, and Happiness. Yale University Press. ISBN 978-0-14-311526-7.

prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc.

Autorka je výskumná pracovníčka Ústavu experimentálnej psychológie SAV

Ilúzie a odchýlky (nielen) vo finančnom rozhodovaní; časť prvá

 

„Myslím, teda sa mýlim.“

Gerd Gigerenzer

Cieľom tohto seriálu je predstaviť a vysvetliť vznik klamov a skreslení, ktoré sa vyskytujú v našom každodennom rozhodovaní a upozorniť na odchýlky od racionálnych volieb, ktorých sa v ich dôsledku dopúšťame.

Byť informovaný o existencii týchto fenoménov nie je zárukou, že sa človek stane voči nim imúnny. Odchýlky v usudzovaní a myslení sú totiž príbuzné optickým ilúziám. Predstavte si napríklad, že Vám poviem: „Čiary na nasledujúcom obrázku sú rovnako dlhé“ ...

Obr. 1: Müller-Lyerova ilúzia *

... alebo niečo z praxe: „Porcie na oboch tanieroch sú rovnako veľké“ ...

Obr. 2: Ilúzia veľkosti porcie jedla **

... vnímate objekty skutočne tak, ako som ich opísala? Ste presvedčení, že si budete v budúcnosti vedomí podobných ilúzií a nedopustíte, aby skreslili Váš úsudok? 

Pokračujeme v skeptickom duchu a priblížime si prvú z odchýlok: omyl slepej škvrny.

Omyl slepej škvrny („bias blind spot“) je tendencia považovať seba samého za menej zaujatého, menej náchylného podľahnúť ilúziám, schopného identifikovať možné skreslenia lepšie než iní ľudia. Prečo sme slepí voči našim nepresnostiam? Pri posudzovaní vlastného správania sa spoliehame predovšetkým na introspekciu, t.j. na analýzu našich vnútorných procesov a stavov. Keďže skreslenia a zaujatosti sú často na nevedomej báze, nie sú nám v  procese seba-posudzovania prístupné. Pri hodnotení konania iných sa spoliehame na prejavy ich správania, ktoré často nasvedčujú nepresnostiam, pochybeniam. Neplatí to len pre omyly v usudzovaní a myslení. Rovnako máme sklon veriť, že v porovnaní so zvyškom populácie naše konanie oveľa menej podlieha vplyvom okolia alebo spôsobom, akým sú nám podané informácie.

Čo s tým? Výskumníci posudzovania a rozhodovania sa už desaťročia snažia pochopiť naše úsudky a voľby, aby vďaka týmto poznatkom mohli dospieť k odpovediam na kľúčovú otázku: „Ako zlepšiť ľudské rozhodnutia?“. Obzvlášť významné sú dopady nepresných a skreslených volieb, ktoré so sebou nesú riziko závažných ekonomických, zdravotných, sociálnych a iných dôsledkov.

Prvým krokom na ceste k optimálnym úsudkom a voľbám je povzbudiť kritické myslenie čitateľov, upozorniť na nástrahy, ktoré ich môžu „zviesť na scestie“ keď sa rozhodujú počas výkonu svojej profesie, ale i v rámci voľného času.  To je ambíciou seriálu, ktorého prvú časť ste práve dočítali a nabudúce sa môžete tešiť napríklad na tzv. „Ikea efekt“.

Referencie

Bačová V. (2013). Rozhodnutia so závažnými dôsledkami. In I. Sarmány-Schuller (Ed.), Otázniky rozhodovania: teória, empíria, život. 31. Psychologické dni: Zborník príspevkov (pp. 14-18). Bratislava: STIMUL. ISBN: 978-80-8127-086-4

Pronin, E. & Kugler, M. B. (2007). Valuing thoughts, ignoring behavior: The introspection illusion as a source of the bias blind spot. Journal of Experimental Social Psychology, 43, 565–578. doi:10.1016/j.jesp.2006.05.011

*     Obrázok 1 stiahnutý z: http://plato.stanford.edu/entries/modularity-mind/

**   Obrázok 2 stiahnutý z: http://www.wisebread.com/optical-illusions-that-make-you-fatter-and-your-wallet-lighter

Mgr. Lenka Kostovičová, PhD.

Autorka je výskumnou pracovníčkou na Ústave experimentálnej psychológie SAV

Metakognície v rozhodovaní

Na úvod by som rád definoval pojem metakognícia. Meta- je prípona, ktorá obvykle označuje niečo nad alebo vyššie, teda ak je niečo meta, tak sa to nachádza nad určitým stupňom, od ktorého začíname. Kognícia označuje podľa slovníka naše poznávacie schopnosti. V psychológii je to pomerne široký pojem, ktorý popisuje všetko, čo do nejakej miery súvisí s poznávaním a poznaním ako procesmi, ktoré prebiehajú v našej (ale prípadne aj umelej) psychike. To znamená, že kognitívna veda sa zaoberá myslením, rozhodovaním, pozornosťou, pamäťou, riešením problémov, jazykom, atď.

Metakognícia predstavuje naše vlastne uvažovanie nad týmito procesmi, teda ide napríklad o myslenie o myslení, teda ide o akúsi nadstavbu alebo novú nadúroveň. S metakogníciou sa stretávame bežne v našich životoch. Ak sa napríklad posťažujeme, že máme zlú pamäť, lebo si niečo nepamätáme, tak vlastne reflektujeme na poznanie o vlastných kognitívnych procesoch – pamäti. Ale metakognícia nepredstavuje iba uvažovanie o uvažovaní. Metakognícia má tri zložky. Monitoring, ktorý spočíva v procese monitorovania alebo sledovania vlastných kognitívnych procesov. Metapoznanie, ktoré je sumou poznania o vlastných kognitívnych procesoch a regulácia vlastných kognitívnych procesov na základe získaného poznania o nich – teda poslednou zložkou je kontrola.

Môže sa zdať, že ide o značne abstraktnú oblasť výskumu odtrhnutú od reálneho života. Ide napríklad o snahu vyliečiť rakovinu, alebo získať potravu pre celý svet. Ale význam metakognície bol oceňovaný už od staroveku, keď napríklad vo veštiarni v Delfách bol nápis: „Poznaj sám seba.“

Ako to však súvisí s rozhodovaním? Predstavme si situáciu, že si musíme vybrať medzi dvomi produktmi alebo dvomi službami. Výskumníci zistili, že ľudia považujú za náročnejšie, ak by pre svoju voľbu mali napísať 10 dôvodov, než keby mali uviesť len dva dôvody. Toto poznanie sa zdá byť samozrejmé, ale to bola len prvá časť výskumu. Ľudia, ktorých sa pýtali na náročnosť vymenovania 10 dôvodov mali následne väčšiu nechuť vykonať rozhodnutie, než ľudia, ktorých sa pýtali na náročnosť vymenovania len dvoch dôvodov. Pritom nevedeli, či sa od nich bude vôbec žiadať vymenovanie nejakých dôvodov pre danú voľbu. To je len jeden z príkladov toho, ako naše rozhodovanie ovplyvnil faktor, ktorý sme si neuvedomili – v spomenutom príklade bola vôľa učiniť rozhodnutie ovplyvnená irelevantným kontextom – teda nepodstatnou informáciou, ktorá by rozhodovanie nemala ovplyvňovať (ale nanešťastie sa tak veľmi často deje).

Tieto nepodstatné informácie a procesy majú na nás vplyv práve z toho dôvodu, že sú neuvedomené. Pritom často existuje jednoduchá pomoc – uvedomenie si ich. Teda pozretie sa na vlastné rozhodovanie akoby z nadhľadu alebo odstupu, ktorý nám dovoľuje vidieť aj širší obraz a v tomto širšom obraze sa môže objaviť aj vplyv nepodstatných informácií. Teda inak povedané, ide o metakogníciu – monitorujeme vonkajšie vplyvy na naše rozhodovanie, spoznáme ich vplyv a následne toto poznanie aplikujeme v kontrole alebo náprave.

Metakogníciu možno vidieť aj v predchádzajúcich príspevkoch na blogu – napríklad profesionálni vojaci sa naučia spoliehať sa na svoju intuíciu v nebezpečných situáciách a je to práve metakognícia, ktorá im dovolí spoznať, že by sa touto intuíciou mali riadiť, keďže si napríklad uvedomujú, že sa na ňu môžu spoľahnúť, lebo už majú dostatok skúseností. Prípadne iní profesionáli môžu cielene navodzovať u seba pozitívnu náladu, ak vedia, že im to prospieva pri rozhodovaní. Nie vždy sa však jedná o emócie a intuíciu, metakogníciou je aj to, keď sa rozhodneme radšej nahradiť intuitívne reakcie premyslenou úvahou. Alebo poznanie toho, že na danú úlohu naše vedomosti a skúsenosti nestačia a radšej to prenecháme niekomu, kto je v danej oblasti expertom. Práve táto posledná možnosť môže byť v rozhodovaní veľmi potrebná. Profesionála možno poznať aj podľa toho, že si uvedomuje svoje limity. Mnohí ľudia však žijú v ilúzii, že majú v určitej oblasti dostatok informácií – napríklad sa sami diagnostikujú za pomoci wikipédie alebo podobných stránok a podľa toho sa aj sami liečia – čo je zlyhanie v metakognitívnej oblasti, ktoré môže viesť aj k potencionálne fatálnym rozhodnutiam.

Metakognícia a analýza vlastného procesu rozhodovania môže byť však časovo náročná, preto sa často ľudia pri rozhodnutí riadia napr. prvým kritériom, ktoré im príde na myseľ a pod. Neznamená to, že by takéto rozhodovanie bolo chybné. Ak sa však ukáže ako chybné, je práve úlohou metakognície zistiť, kde presne počas procesu rozhodovania nastala chyba. A je tiež prejavom metakognície, keď sa tejto chyby v budúcnosti vyvarujeme. Dalo by sa teda povedať, že metakognícia predstavuje fundamentálny prvok pri skvalitňovaní rozhodovania nielen profesionálov, ale i laikov.

Mgr. Marek Jurkovič

Autor je doktorandom na Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

.