Ak ste jedným z finančných profesionálov, ktorí sa zúčastnili nášho februárového online výskumu – no aj v prípade, že ním nie ste – v nasledujúcich riadkoch Vám odhalíme, čo sme skúmali a na čo sme prišli. Išlo o 2 experimenty, pričom každý zúčastnený bol náhodne zaradený do jedného z nich. Oba si v skratke priblížime.
Experiment 1: Efekt šťastných ponožiek
Viera v paranormálne javy alebo v šťastné predmety patria medzi presvedčenia, ktoré sú považované za iracionálne, pretože nie sú opodstatnené. Niektorí ľudia sa domnievajú, že im konkrétne pero alebo ponožky (Obrázok 1) prinesú šťastie na skúške alebo pri pracovnom či športovom výkone. Nedávny výskum vyvolal búrlivú diskusiu, pretože sa navodením presvedčenia o šťastí podarilo zvýšiť úspešnosť ľudí v úlohách na pohybovú zručnosť, pamäť a tvorbu slov. Keď ľuďom zapriali šťastie, dali „šťastnú“ loptičku, prípadne umožnili mať pri sebe svoj šťastný predmet, ich výkony sa zlepšili. Výsledok je prekvapivý, pretože iracionálne presvedčenia sú považované za nežiaduci a škodlivý obsah ľudskej mysle. Iným výskumníkom, ktorí štúdiu zopakovali na väčšej vzorke, sa „efekt šťastných ponožiek“ nájsť nepodarilo.
Obrázok 1: Efekt šťastných ponožiek (preklad: „Ani ja nie som poverčivý, ale práve tie tri dni mal Harris na sebe svoje šťastné ponožky.“)
V našom experimente sme sa zamerali na riešenie siedmich číselných problémov (napr. podmienená pravdepodobnosť, finančná a numerická gramotnosť). Polovica účastníkov (experimentálna skupina) zodpovedala úlohy po tom, ako si prečítali: „Veľa ľudí verí, že im číslo 7 zabezpečí šťastie a úspech vo všetkom, do čoho sa pustia“. Druhá polovica (kontrolná skupina) vetu o šťastnom čísle 7 nedostala. Chceli sme vedieť, či navodenie iracionálneho presvedčenia o šťastí ovplyvní výkon v riešení problémov, úspešnosť v ktorých je v práci finančných profesionálov, no i v každodennom živote, dôležitá.
Experiment 2: Efekt „čo by bolo keby“
Ľudia sa dopúšťajú omylov v myslení, kvôli ktorým zlyhávajú v dôležitých rozhodnutiach. Cieľom výskumníkov je nájsť spôsob, ako tieto omyly odstrániť. Podľa nedávnych výskumov sa javí byť účinnou stratégiou podpora tzv. kontrafaktového uvažovania. Ide o myšlienky, kedy si človek predstavuje alternatívny vývoj udalostí. Napríklad, človek na druhom mieste (Obrázok 2) uvažuje spôsobom: „Aká škoda, že som neskončil prvý, to by bolo skvelé“ (kontrafakt nahor), zatiaľ čo človek na treťom mieste rozmýšľa naopak: „Skvelé, že som neskončil štvrtý, to by bola škoda“ (kontrafakt nadol). Výskumníci zistili, že kontrafaktové uvažovanie vedie ľudí k racionálnejším riešeniam a voľbám.
Obrázok 2: Efekt „čo by bolo keby“
Zaujímalo nás, či navodenie uvažovania spôsobom „čo by bolo keby“ zníži sklony k omylom v myslení. Zamerali sme sa na 4 omyly: vyhýbanie sa stratám na úkor možného zisku (loss aversion), preferovanie pôvodnej – no nevýhodnej – možnosti (status quo bias), zaujaté vyhľadávanie informácií v prospech pôvodného presvedčenia (confirmation bias) a zanedbanie menovateľa v štatistických údajoch (denominator neglect). O poslednom omyle sa dočítate v predchádzajúcom blogu a ostatným sa budeme venovať v ďalších jeho dieloch. Kontrafaktové uvažovanie sme navodili príbehom o Janke, ktorá sa zúčastnila koncertu a zmenila sedadlo. Príbeh končil úvahou: „Janka sa cestou z koncertu zamýšľa, čo by získala keby si nepresadla, a o čo by naopak prišla, keby si presadla.“
Na čo sme prišli?
Informácia o šťastnom čísle 7 (Experiment 1) neovplyvnila úspešnosť ľudí v riešení číselných problémov. No účastníci, ktorí vyjadrili, že v šťastné symboly a predmety veria podali horší výkon vo väčšine úloh. Naše výsledky podporujú predpoklad, že iracionálne presvedčenia sú nežiaducim obsahom ľudskej mysle, ktorý môže viesť k zlyhaniam v posudzovaní a rozhodovaní. Navodenie uvažovania „čo by bolo keby“ (Experiment 2) znížilo sklon k uprednostneniu pôvodnej, nevýhodnej, možnosti, a tiež averziu k strate na úkor možného finančného zisku.
Chceli by sme preto zdôrazniť dôležitosť systematickej podpory kritického myslenia a racionality, počnúc výučbou na školách, končiac rozvojovými programami pre zamestnancov a vedúcich pracovníkov. Intervencie na báze redukcie nepodložených presvedčení a omylov v myslení by mohli ľuďom dopomôcť k racionálnejším rozhodnutiam v rámci profesionálneho i osobného života.
V prípade záujmu o kompletné články nás kontaktujte na adrese lenka.kostovicova@savba.sk. Záujemcom ich doručíme začiatkom mája, kedy budú sfinalizované.
Referencie
Calin-Jageman, R. J., & Caldwell, T. L. (2014). Replication of the Superstition and performance study by Damisch, Stoberock, and Mussweiler (2010). Social Psychology, 45, 239–245.
Čavojová, V., Ballová Mikušková, E., Majerník, M., Jurkovič, M., Juhásová, A., & Masaryk, R. (2016). Rozum: návod na použitie. Psychológia racionálneho myslenia. Bratislava: IRIS.
Damisch, L., Stoberock, B., & Mussweiler, T. (2010). Keep your fingers crossed! How superstition improves performance. Psychological Science, 21, 1014–1020.
Dudeková, K., Kostovičová, L., & Konečný, M. (2017). Redukcia kognitívnych odchýlok u finančných profesionálov prostredníctvom kontrafaktov. Článok v recenznom konaní.
Galinsky, A. D., & Moskowitz, G. B. (2000). Counterfactuals as behavioral primes: Priming the simulation heuristics and consideration of alternatives. Journal of Experimental Social Psychology, 36, 384–409.
Kostovičová, L., Dudeková, K., & Konečný, M. (2017). Vplyv iracionálneho presvedčenia na úspešnosť v riešení úloh u finančných profesionálov. Článok v recenznom konaní.
Strachanová, D. (2017). Čo by bolo keby? Redukcia kognitívnych odchýlok prostredníctvom kontrafaktov. Bratislava: Univerzita Komenského.
Obrázok 1 stiahnutý z: https://twitter.com/psych_review/status/715998722270822400
Obrázok 2 stiahnutý z: http://www.straitstimes.com/opinion/why-bronze-medallists-are-happier-than-silver-winners
Mgr. Lenka Kostovičová, PhD.
Mgr. Katarína Dudeková, PhD.
Mgr. Matúš Konečný
Autorky sú výskumnými pracovníčkami a autor je doktorandom
na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV
Experiment 1: Efekt šťastných ponožiek
Viera v paranormálne javy alebo v šťastné predmety patria medzi presvedčenia, ktoré sú považované za iracionálne, pretože nie sú opodstatnené. Niektorí ľudia sa domnievajú, že im konkrétne pero alebo ponožky (Obrázok 1) prinesú šťastie na skúške alebo pri pracovnom či športovom výkone. Nedávny výskum vyvolal búrlivú diskusiu, pretože sa navodením presvedčenia o šťastí podarilo zvýšiť úspešnosť ľudí v úlohách na pohybovú zručnosť, pamäť a tvorbu slov. Keď ľuďom zapriali šťastie, dali „šťastnú“ loptičku, prípadne umožnili mať pri sebe svoj šťastný predmet, ich výkony sa zlepšili. Výsledok je prekvapivý, pretože iracionálne presvedčenia sú považované za nežiaduci a škodlivý obsah ľudskej mysle. Iným výskumníkom, ktorí štúdiu zopakovali na väčšej vzorke, sa „efekt šťastných ponožiek“ nájsť nepodarilo.
Obrázok 1: Efekt šťastných ponožiek (preklad: „Ani ja nie som poverčivý, ale práve tie tri dni mal Harris na sebe svoje šťastné ponožky.“)
V našom experimente sme sa zamerali na riešenie siedmich číselných problémov (napr. podmienená pravdepodobnosť, finančná a numerická gramotnosť). Polovica účastníkov (experimentálna skupina) zodpovedala úlohy po tom, ako si prečítali: „Veľa ľudí verí, že im číslo 7 zabezpečí šťastie a úspech vo všetkom, do čoho sa pustia“. Druhá polovica (kontrolná skupina) vetu o šťastnom čísle 7 nedostala. Chceli sme vedieť, či navodenie iracionálneho presvedčenia o šťastí ovplyvní výkon v riešení problémov, úspešnosť v ktorých je v práci finančných profesionálov, no i v každodennom živote, dôležitá.
Experiment 2: Efekt „čo by bolo keby“
Ľudia sa dopúšťajú omylov v myslení, kvôli ktorým zlyhávajú v dôležitých rozhodnutiach. Cieľom výskumníkov je nájsť spôsob, ako tieto omyly odstrániť. Podľa nedávnych výskumov sa javí byť účinnou stratégiou podpora tzv. kontrafaktového uvažovania. Ide o myšlienky, kedy si človek predstavuje alternatívny vývoj udalostí. Napríklad, človek na druhom mieste (Obrázok 2) uvažuje spôsobom: „Aká škoda, že som neskončil prvý, to by bolo skvelé“ (kontrafakt nahor), zatiaľ čo človek na treťom mieste rozmýšľa naopak: „Skvelé, že som neskončil štvrtý, to by bola škoda“ (kontrafakt nadol). Výskumníci zistili, že kontrafaktové uvažovanie vedie ľudí k racionálnejším riešeniam a voľbám.
Obrázok 2: Efekt „čo by bolo keby“
Zaujímalo nás, či navodenie uvažovania spôsobom „čo by bolo keby“ zníži sklony k omylom v myslení. Zamerali sme sa na 4 omyly: vyhýbanie sa stratám na úkor možného zisku (loss aversion), preferovanie pôvodnej – no nevýhodnej – možnosti (status quo bias), zaujaté vyhľadávanie informácií v prospech pôvodného presvedčenia (confirmation bias) a zanedbanie menovateľa v štatistických údajoch (denominator neglect). O poslednom omyle sa dočítate v predchádzajúcom blogu a ostatným sa budeme venovať v ďalších jeho dieloch. Kontrafaktové uvažovanie sme navodili príbehom o Janke, ktorá sa zúčastnila koncertu a zmenila sedadlo. Príbeh končil úvahou: „Janka sa cestou z koncertu zamýšľa, čo by získala keby si nepresadla, a o čo by naopak prišla, keby si presadla.“
Na čo sme prišli?
Informácia o šťastnom čísle 7 (Experiment 1) neovplyvnila úspešnosť ľudí v riešení číselných problémov. No účastníci, ktorí vyjadrili, že v šťastné symboly a predmety veria podali horší výkon vo väčšine úloh. Naše výsledky podporujú predpoklad, že iracionálne presvedčenia sú nežiaducim obsahom ľudskej mysle, ktorý môže viesť k zlyhaniam v posudzovaní a rozhodovaní. Navodenie uvažovania „čo by bolo keby“ (Experiment 2) znížilo sklon k uprednostneniu pôvodnej, nevýhodnej, možnosti, a tiež averziu k strate na úkor možného finančného zisku.
Chceli by sme preto zdôrazniť dôležitosť systematickej podpory kritického myslenia a racionality, počnúc výučbou na školách, končiac rozvojovými programami pre zamestnancov a vedúcich pracovníkov. Intervencie na báze redukcie nepodložených presvedčení a omylov v myslení by mohli ľuďom dopomôcť k racionálnejším rozhodnutiam v rámci profesionálneho i osobného života.
V prípade záujmu o kompletné články nás kontaktujte na adrese lenka.kostovicova@savba.sk. Záujemcom ich doručíme začiatkom mája, kedy budú sfinalizované.
Referencie
Calin-Jageman, R. J., & Caldwell, T. L. (2014). Replication of the Superstition and performance study by Damisch, Stoberock, and Mussweiler (2010). Social Psychology, 45, 239–245.
Čavojová, V., Ballová Mikušková, E., Majerník, M., Jurkovič, M., Juhásová, A., & Masaryk, R. (2016). Rozum: návod na použitie. Psychológia racionálneho myslenia. Bratislava: IRIS.
Damisch, L., Stoberock, B., & Mussweiler, T. (2010). Keep your fingers crossed! How superstition improves performance. Psychological Science, 21, 1014–1020.
Dudeková, K., Kostovičová, L., & Konečný, M. (2017). Redukcia kognitívnych odchýlok u finančných profesionálov prostredníctvom kontrafaktov. Článok v recenznom konaní.
Galinsky, A. D., & Moskowitz, G. B. (2000). Counterfactuals as behavioral primes: Priming the simulation heuristics and consideration of alternatives. Journal of Experimental Social Psychology, 36, 384–409.
Kostovičová, L., Dudeková, K., & Konečný, M. (2017). Vplyv iracionálneho presvedčenia na úspešnosť v riešení úloh u finančných profesionálov. Článok v recenznom konaní.
Strachanová, D. (2017). Čo by bolo keby? Redukcia kognitívnych odchýlok prostredníctvom kontrafaktov. Bratislava: Univerzita Komenského.
Obrázok 1 stiahnutý z: https://twitter.com/psych_review/status/715998722270822400
Obrázok 2 stiahnutý z: http://www.straitstimes.com/opinion/why-bronze-medallists-are-happier-than-silver-winners
Mgr. Lenka Kostovičová, PhD.
Mgr. Katarína Dudeková, PhD.
Mgr. Matúš Konečný
Autorky sú výskumnými pracovníčkami a autor je doktorandom
na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV
