„Myslím, teda sa
mýlim.“
Gerd Gigerenzer
Cieľom tohto seriálu je predstaviť
a vysvetliť vznik klamov a skreslení, ktoré sa vyskytujú v našom
každodennom rozhodovaní a upozorniť na odchýlky od racionálnych volieb,
ktorých sa v ich dôsledku dopúšťame.
Byť informovaný o existencii týchto
fenoménov nie je zárukou, že sa človek stane voči nim imúnny. Odchýlky
v usudzovaní a myslení sú totiž príbuzné optickým ilúziám. Predstavte
si napríklad, že Vám poviem: „Čiary na nasledujúcom obrázku sú rovnako dlhé“
...
Obr. 1:
Müller-Lyerova ilúzia *
...
alebo niečo z praxe: „Porcie na oboch tanieroch sú rovnako veľké“ ...
Obr. 2: Ilúzia
veľkosti porcie jedla **
... vnímate objekty skutočne tak, ako
som ich opísala? Ste presvedčení, že si budete v budúcnosti vedomí
podobných ilúzií a nedopustíte, aby skreslili Váš úsudok?
Pokračujeme v skeptickom duchu
a priblížime si prvú z odchýlok: omyl slepej škvrny.
Omyl
slepej škvrny
(„bias blind spot“) je tendencia považovať seba samého za menej zaujatého,
menej náchylného podľahnúť ilúziám, schopného identifikovať možné skreslenia
lepšie než iní ľudia. Prečo sme slepí voči našim nepresnostiam? Pri posudzovaní
vlastného správania sa spoliehame predovšetkým na introspekciu, t.j. na analýzu
našich vnútorných procesov a stavov. Keďže skreslenia a zaujatosti sú
často na nevedomej báze, nie sú nám v procese seba-posudzovania
prístupné. Pri hodnotení konania iných sa spoliehame na prejavy ich správania,
ktoré často nasvedčujú nepresnostiam, pochybeniam. Neplatí to len pre omyly
v usudzovaní a myslení. Rovnako máme sklon veriť, že v porovnaní
so zvyškom populácie naše konanie oveľa menej podlieha vplyvom okolia alebo
spôsobom, akým sú nám podané informácie.
Čo s tým? Výskumníci posudzovania
a rozhodovania sa už desaťročia snažia pochopiť naše úsudky a voľby,
aby vďaka týmto poznatkom mohli dospieť k odpovediam na kľúčovú otázku:
„Ako zlepšiť ľudské rozhodnutia?“. Obzvlášť významné sú dopady nepresných
a skreslených volieb, ktoré so sebou nesú riziko závažných ekonomických,
zdravotných, sociálnych a iných dôsledkov.
Prvým krokom na ceste k optimálnym úsudkom
a voľbám je povzbudiť kritické myslenie čitateľov, upozorniť na nástrahy, ktoré
ich môžu „zviesť na scestie“ keď sa rozhodujú počas výkonu svojej profesie, ale
i v rámci voľného času. To je
ambíciou seriálu, ktorého prvú časť ste práve dočítali a nabudúce sa
môžete tešiť napríklad na tzv. „Ikea efekt“.
Referencie
Bačová
V. (2013). Rozhodnutia so závažnými dôsledkami. In I. Sarmány-Schuller (Ed.), Otázniky rozhodovania: teória, empíria,
život. 31. Psychologické dni: Zborník príspevkov (pp. 14-18). Bratislava:
STIMUL. ISBN: 978-80-8127-086-4
Pronin, E. & Kugler, M. B. (2007). Valuing
thoughts, ignoring behavior: The introspection illusion as a source of the bias
blind spot. Journal of Experimental
Social Psychology, 43, 565–578.
doi:10.1016/j.jesp.2006.05.011
*
Obrázok 1 stiahnutý z:
http://plato.stanford.edu/entries/modularity-mind/
**
Obrázok 2 stiahnutý z:
http://www.wisebread.com/optical-illusions-that-make-you-fatter-and-your-wallet-lighter
Mgr. Lenka Kostovičová, PhD.
Autorka je výskumnou pracovníčkou na Ústave experimentálnej
psychológie SAV
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára