Skúmaniu
pozitívnych emócií sa dlhodobo venovala oveľa menšia pozornosť ako skúmaniu
negatívnych emócií. Negatívne emócie totiž vznikajú rýchlejšie a sú
silnejšou pohnútkou k správaniu ako pozitívne emócie. V súčasnosti sa
však mnohé výskumy už poukazujú aj na pozitívne emócie a ich dobrý vplyv
na procesy súvisiace s rozhodovaním, ako je tvorivosť, flexibilita
myslenia a prístup k širším asociačným sieťam.
Za
akých okolností však majú pozitívne emócie priaznivý vplyv a kedy zas
nepriaznivý? Pre zhodnotenie vplyvu (nielen pozitívnych) emócií je dôležité
rozlišovať medzi integrálnym a náhodným vplyvom emócií na rozhodovanie.
Výskum integrálneho afektu
dokumentuje vplyv subjektívnych zážitkov, ktoré sú relevantné pre dané
rozhodnutie. Je to emócia priamo súvisiaca s úlohou a pocit, ktorý je
rozhodovaním nabudený, je často interpretovaný ako intuícia. Napríklad strach,
ktorý pociťujeme pri rozhodovaní zahrnujúcom riziko, odráža mieru, do akej sme
ochotní dané riziko postúpiť.
Na
druhej strane, výskum náhodného afektu
sa zameriava na niekedy nejasný vplyv subjektívnych emočných zážitkov, ktoré
s daným riešením problému nesúvisia. Napríklad, ľudia si selektívne
z pamäte vybavujú informácie, ktoré sú v súlade s aktuálnou náladou
a tieto informácie využívajú pri ďalšom rozhodovaní. Tieto procesy
vysvetľujú, prečo ľudia v dobrej nálade posudzujú veci optimistickejšie
a ľudia v zlej nálade pesimistickejšie.
Výskum
vplyvu emócií na rozhodovanie sa zaoberá najmä otázkou toho, či emócie
rozhodovaniu pomáhajú, alebo tento proces skôr narúšajú. Výskum týkajúci sa
vplyvu náhodného afektu poukazuje
skôr na rušivé dôsledky, alebo prinajmenšom nepredvídateľné vplyvy (v
závislosti napr. od miery rozhodovacej zhody, alebo miery aktivácie emócie). Na
druhej strane, výskum týkajúci sa integrálneho
afektu vo všeobecnosti poukazuje na nevyhnutnosť emócií pre normatívne
správne riešenie.
Pozitívne emócie môžeme zažívať náhodne po určitej nečakanej
a šťastnej udalosti, no za určitých okolností si ich vieme aktívne navodiť
aj sami, príp. aspoň zmierniť následky prežívania negatívnych emócií. Lepšie
uvedomovanie si svojich emócií pomáha ľuďom smerovať pozornosť
k prioritám.
Pozitívne
emócie nám na jednej strane naznačujú, že všetko je v poriadku a môžu
teda viesť k väčšiemu uvažovaniu nad vecami a zvýšenému mysleniu,
tvorivosti, resp. k celkovému rozšíreniu repertoáru možností správania. Na
druhej strane môžu však viesť k horšiemu výkonu práve preto, že dostatočne
nesignalizujú človeku, že úloha si vyžaduje analytickejšie rozmýšľanie. Pozitívne
emócie signalizujú priaznivú situáciu organizmu, no ich efekt je recipročný:
pozitívne emócie takisto produkujú priaznivú situáciu pre organizmus, a to
nielen v súčasnosti, ale majú dlhodobý vplyv. Pozitívne emócie stoja za
to, aby sme ich kultivovali nielen ako konečné stavy, ale aj ako prostriedky na
dosiahnutie psychologického rastu a zlepšenej duševnej pohody. Cieľom by
však nemalo byť odstránenie negatívnych emócií, ale upustenie od neužitočných
pokusov zbaviť sa bolesti. Vhodnejšie je preto kultivovať všímavosť, ako určitú
metaschopnosť, ktorá nám pomôže rozlíšiť, akú informáciu nám jednotlivé emócie
v danom okamihu prinášajú a uvedomovať si ich vplyv na rozhodovanie.
Navyše
sa zistilo, že dokonca aj nerealisticky optimistické očakávania výrazne zvyšujú
výkon a prinášajú lepšiu náladu, sebaistotu, sebaúctu a odhodlanie, preto
môžu mať napokon oveľa väčšie výhody pre človeka než presnosť očakávaní. Ľudia,
ktorí intuitívne rozumejú, aké výhody prinášajú pozitívne emócie, dokážu svoje
emócie zvládať a regulovať, čo vedie k ich väčšej duševnej pohode
a odolnosti voči negatívnym udalostiam v živote. Navyše, to že je
niekto realista neznamená, že jeho predpovede vlastnej budúcnosti sa ukážu ako
presné. Nadmerne pesimistické očakávania môžu pôsobiť demoralizujúco
a predpovedané výsledky, hoci aj presné, môžu byť málo uspokojivé. Keďže
žijeme v svete, ktorý je vo svojej podstate neistý a málo
predvídateľný, zdá sa, že mierny optimizmus je pomerne racionálna adaptačná
stratégia. Ak uznáme zenovú múdrosť, že nie sú dobré a zlé rozhodnutia,
dobrá nálada nám prinajmenšom pomôže znášať dôsledky tých rozhodnutí, ktoré sme
už urobili.
Viac
o pozitívnych emóciách a rozhodovaní sa dočítate v aktuálnom čísle
Československej psychologie: Vladimíra Čavojová (2014). Pozitívne emócie a
rozhodovanie. Československá psychologie, 58, 4, 355-367.
PaedDr.Vladimíra Čavojová, PhD.
Autorka je výskumnou pracovníčkou
na Ústave experimentálnej psychológie SAV
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára