Vždy ma pobavia ad hoc experti typu : expert na chudnutie,
expert na ochranu lesa, expert na osobné financie, expert na módu
a podobne, ktorí vykonávajú svoju profesiu spolu s dnešným dňom už
skoro mesiac a s nulovou odbornou prípravou. Súčasne som zdesený
z médií, ktoré dovoľujú prezentovať svoje názory absolútnym šarlatánom
a primitívom ohľadom čisto odbornej
problematiky a postupov. Príkladom môžu
byť kartárky a veštice, ktoré sa vyjadrujú k tomu či podozrivá osoba
spáchala alebo nespáchala konkrétny trestný čin. Takýto akože „experti“ priamo spôsobujú
problémy spoločnosti a smerujú nás späť do temného stredoveku, v ktorom sa sami mentálne pohybujú.
Slovo expert sa dnes
rozsiahlo sprofanovalo a vďaka pozitívnym asociáciám spájaných
s expertnosťou sa v súčasnosti
za expertov neoprávnene prehlasujú najrôznejší jednotlivci, organizácie a profesie.
Dnes viac ako v minulosti musíme konštatovať že mnohí si privlastnili
titul expert absolútne neoprávnene a pravdepodobne vo viere na zvýšenie
finančného obratu svojho podnikania. Od skutočných expertov majú však veľmi
ďaleko. Expertnosť a experti sú
však vedecky aktívne skúmaní, existuje časť psychológie, ktorá sa venuje iba
expertom a táto problematika je v odborných kruhoch už dostatočne prebádaná.
V nasledujúcich odsekoch sa budem venovať niektorým základným znakom
skutočnej expertnosti. Na úvod treba otvorene povedať, že neexistuje jedna
vlastnosť, charakteristika či postup, ktoré by jednoducho definoval i experta.
V skutočnosti musíme použiť viacero kritérií a prístupov, no ich
sumár experta definuje pomerne spoľahlivo. Rozsah je príliš široký pre tento
blog a tak vymenujeme len niektoré z najdôležitejších.
Požiadavky na experta
Pri definovaní požiadaviek na experta by sme mohli začať
formálnym vzdelaním v predmetnej oblasti.
Objem vedomostí , znalostí, zručností v predmetnej oblasti je základ, ktorý je
nevyhnutný pre každého experta.
V drvivej väčšine prípadov je podložený úspešne ukončeným vzdelaním,
ktoré môže zahŕňať titul a neraz aj požadované odborné skúšky (trénerské, advokátske,
audítorské, atestačné u lekárov a podobne). Splnenie základných vedomostných požiadaviek
je prvým krokom a bránou k expertnosti. Všetky tieto podmienky
v skutočnosti znamenajú, že daného človeka v minulosti skúšala
a overovala kvalifikovaná komisia, či inštitúcia. Musel preukázať svoje
vedomosti a znalosti pred odborne zdatnými ľuďmi, ktorí fundovane
posúdili, či spĺňa aspoň základné podmienky. Každý výskum ohľadom expertnosti
vždy potvrdil, že skutoční experti majú rozsiahle a súčasne hlboké vedomosti
o svojej doméne a vysoko prevyšujú ostatných. Zdôrazňujem to preto,
lebo dnes sa stretávame čoraz viac s názormi, že formálne skúšky a vzdelanie
v predmetnej oblasti nie je potrebné a ľudia môžu byť expertmi aj bez
týchto predpokladov. Je to nezmysel,
prevažne šírený ľuďmi, ktorí tieto základné predpoklady nespĺňajú a pritom
sa za expertov vydávajú.
Skúsenosti sú ďalšia podmienka expertnosti. V podstate
priame a praktické skúsenosti doplnia, rozšíria a niekedy aj vyvrátia
získané vedomosti z formálneho vzdelania. Skúsenosti získava človek praxou
a tu si osvojuje bežné a nevyhnutné postupy o prípadoch, ktoré
sú časté. Veľmi dôležité sú však určité výnimky, ktoré sa síce nevyskytujú
často, no môžu mať vážne následky. Expert sa relatívne rýchlo naučí dobre
zvládať bežné a časté prípady, či situácie, ale skutočného experta robia
práve určité výnimky a anomálie a ich poznanie a im prispôsobené
adekvátne následné správanie. Čo sa týka
miery skúseností tak v odbornej a aj popularizačnej literatúre sa
uvádza rôzny čas na dosiahnutie skutočnej expertnosti. Nájdeme zmienky o minimálne 10 000
hodinách strávených intenzívnym zdokonaľovaním, iné zdroje uvádzajú aspoň 10
rokov minimálne po 4 hodiny denne. V každom prípade hovoríme
o mnohých rokoch prípravy, kde sa adept na expertnosť denne pripravuje,
cvičí, učí sa a zdokonaľuje sa. Nikto sa nemôže stať expertom na akúkoľvek oblasť v priebehu
pár mesiacov.
Jedna z kľúčových a najviac neznámych podmienok
expertnosti je charakteristika domény inak aj oblasti, v ktorej expert
pôsobí. Objektívne charakteristiky prostredia umožňujú alebo neumožňujú získať
expertnosť. Niektoré oblasti ľudskej
aktivity ako napríklad odhadovanie vývoja akcií na finančnom trhu sú tak
komplexné a rozsiahle, sústavne sa menia a podliehajú toľkým
faktorom, že v nich nedokážeme nájsť zákony alebo vzorce, ktoré by nám
s vysokou pravdepodobnosťou vysvetľovali presne ich budúci vývoj. Hoci mnohí jednotlivci na investovaní
zarobili obrovské peniaze, dôkladné dlhodobé výskumy vždy odhalili že to nebolo
len vďaka správnemu predpovedaniu vývoja
akciového trhu, ale kvôli rôznym iným stratégiám a šťastiu. V takomto
prostredí vždy budeme len hádať a špekulovať, a preto expertnosť v investovaní na akciovej burze v skutočnosti spočíva
v nerobení závažných chýb a nie v presnom predpovedaní vývoja
akcií v nasledujúcom týždni. Na základe výskumu boli definované prostredia
kde sa expertnosť v predpovedaní budúcnosti prakticky nedá dosiahnuť.
V niektorých sa dosahuje len veľmi ťažko avšak poznáme oblasti, kde je
expertnosť dosiahnuteľná. Zoznam dobrých
a málo vhodných oblastí spolu so zoznamom povolaní nájde čitateľ v samostatnom blogu tu.
Čiže ak expert pracuje v oblasti, kde je možnosť získať
expertnosť ešte to automaticky neznamená, že skutočnú expertnosť aj získa. Musí
sa veľmi aktívne zaujímať o spätnú väzbu svojich rozhodnutí a činov.
Znie to síce samozrejme, no v praxi nie vždy bežný stav. Záujem respektíve nezáujem o dlhodobé
výsledky svojich rozhodnutí je
nevyhnutnou podmienkou na korekciu nesprávnych rozhodnutí. Keď teda expert odporučí konkrétne riešenie
alebo postup, musí sa potom zaujímať o výsledok. Pretože ak nevie ako dopadli jeho odporúčania
alebo návrhy nemôže nikdy robiť správne veci. V praxi sa bežne stretávame
s tým, že kvázi expert nám niečo odporučil, ale ďalej sa už vôbec
nezaujímal o to, ako to dopadlo a dnes nám odporúča niečo iné... To, že profesionál si aktívne pýta spätnú
väzbu, znova sa zaujíma podrobne o prípad a výsledky, je jedným zo
znakov expertnosti.
Všímanie si drobných detailov umožňuje identifikovať odlišné prípady, ktoré sa pri nepozornom
pohľade môžu javiť ako rovnaké. Preto si
skutočný expert pozorne všíma detaily,
zaujíma sa o ne a keď robí rozhodnutie, tak ich berie do úvahy. Rovnako ako v prípade spätnej väzby to
nie je automatické akoby sme očakávali. Keď som dával začiatočníkom v personálnom
manažmente posúdiť uchádzačov na konkrétnu pracovnú pozíciu, tak sa im zdali
veľmi podobní a hodnotili ich takmer rovnako. Nie však skúsení personálni
manažéri, ktorí si systematicky všímali odlišnosti medzi uchádzačmi
a následne ich vedeli veľmi presne rozlišovať.
Konzistentnosť v rozhodovaní sa dá sledovať iba v dlhšom časovom
horizonte. Znamená, že expert rovnaký problém rieši vždy rovnako ak sa jeho riešenie ukázalo
správne. Šarlatán naopak nie je
konzistentný a problém rieši raz tak, no ak sa vyskytne znova, tak ho
rieši inak a odporúča iné veci.
Uviedli sme niektoré z najvýznamnejších
predpokladov k skutočnej
expertnosti. Z nich vieme veľmi ľahko odvodiť pár pravidiel, ktoré nám
môžu poslúžiť pri určení ľudí, ktorí rozhodne skutočnými expertmi nemôžu byť.
Expertom nemôže byť osoba, ktorá :
1. Nemá príslušné
odborné vzdelanie, skúšky, certifikáciu, alebo licenciu.
2. Má málo skúseností
a krátku prax.
3. Pracuje v doméne, kde sa získava
expertnosť len veľmi ťažko alebo sa nedá získať.
4. Nezaujíma sa
o spätnú väzbu.
5. Nezaujíma
sa hlbšie o problém, netrápia ho
detaily.
6. Nie je
konzistentná v odporúčaných riešeniach.
Keď aplikujeme týchto zopár pravidiel na ľudí, ktorí sa
vydávajú za expertov, zrazu zistíme, že ich počty sa významne preriedia. Zostanú nám vzdelaní odborníci,
s dlhoročnou praxou, aktívnym a zodpovedným prístupom k práci
a len od nich môžeme očakávať kvalitné odporúčania podľa ktorých sa môžeme
riadiť.
Ing. Mgr. Róbert Hanák, PhD.
Autor je výskumným pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie SAV a
odborným asistentom na Katedre informačného manažmentu EU v Bratislave.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára